Raz do roka naše kroky a najmä srdcia kračaju k hrobom našich blízkych.
Venujeme im tichú spomienku, modlitbu, predstavíme si, ako sme s nimi trávili čas. Niektorých si nepamätáme, niektorých ani len nepoznáme. Ale boli tu, žili, chodili po tejto zemi, po našom meste, po našom chráme. Tvoria históriu, ale boli súčasťou svojej doby a najmä, sú to Božie deti. Takých ľudí sme stretávali, keď sme sa týchto 8 dní chodievali modliť do krypty pri kláštore. Tiež je to miesto posledného odpočinku, preto sme i tam mohli dosiahnuť odpustky pre našich milovaných. A tiež vďaka tomu, že v nádeji tam odpočívajú telá ľudí, ktorých sme nepoznali, ale v nebi ich raz spoznáme.
