Štvrtok 26. mája sme oslávili spoločne Slávnosť Kristovho Tela a Krvi.
Hlavný celebrant svätej omše páter Leopold vo svojej kázni hovoril o význame Eucharistie, ako o dare, v ktorom sa dáva pán Ježiš. Aj podľa hebrejského prekladu slovo dávať sa znamená dávať druhému svoje telo aj dušu, aby ich použil vo svoj prospech a úžitok. Spomenul príklad saleziánskeho kňaza, ktorému pri vysviacke gratulovali a jeden kňaz mu povedal, aby on sám bol Eucharistiou. Aj my sami by sme mali byť Eucharistiou, lebo sme jej nositeľmi. Eucharistia je naplnením Ježišovho prísľubu, že ostane nami až do končenia sveta. On sa nám dáva aj teraz, ako sa dával aj za života. Hoci bol unavený, nebránil deťom, aby k nemu prišli, ani nepovedal, nech zástup odíde a že sa má vrátiť na druhý deň, a keď bol unavený pri studni, aj tak sa prihovoril Samaritánke. On dával svoje oči, uši, ruky, nohy, srdce a dáva sa nám aj teraz. Aj my sme pozvaní žiť takýto eucharistický život a stať sa Eucharistiou. Príkladom má byť aj zomrelá rehoľná setra Veronika Racková, ktorú zastrelili v Južnom Sudáne. Páter Leopold sa to dozvedel spolu s ostatnými bratmi počas kapituly v Bratislave, kde bol prítomný aj páter Masseo, ktorý v Južnom Sudáne pôsobí a nechcel tomu veriť, pretože táto udalosť sa stala o jednej hodine ráno a zákaz vychádzania platí od 6. A táto sestra a doktorka porušila tento zákaz, pretože sa ponáhľala do nemocnice pomôcť inému človeku a zaplatila za to životom, dala svoj život za život druhého. Po svätej omši nasledovala procesia s Eucharistiou po nádherne vyzdobených bočných oltároch kostola (za čo patrí vďaka bratovi Dominikovi a jeho tímu, ktorý mu pomáhal), ktoré doprevádzal organ a spev pod vedením Gabiky Karabovej, jej brata pána Karabu a pána Jožka Kučeru. Dievčatá rozhadzovali lupienky pred monštranciou.
Na záver po spevoch Te Deum a Ctíme túto sviatosť slávnu udelil páter Leopold všetkým prítomným eucharistické požehnanie.
