Deň oslavy sv. Františka patrí vždy medzi krásnu slávnosť. Inak tomu nebolo ani dňa 3.10., kedy sme si tohto svätca pripomenuli vo františkánskom kláštore slávnostnou svätou omšou.
Hlavným celebrantom bol gvardián kláštora páter Leopold Jablonský OFM. Vo svojej kázni hovoril o tom, ako on sám objavil svätého Františka, keď sa obrátil na základe knižky Ja František. Táto knižka a Sväté Písmo ho sprevádzali i pri povinnej vojenskej službe, kde si ich nejako prepašoval. Hovoril o najsilnejších adoráciách v jeho živote, kedy hliadkoval na hrebeni so samopalom a odtiaľ videl osvietený kostolík vzdialený asi 3 kilometre a kde vedel, že je Kristus v Eucharistii. Spomínal aj jeho osobné rozhodovanie sa, do ktorej rehole vstúpi, lebo nie všetky boli pre neho. Vyzdvihol Františkovu dôveru v Pána, lebo len samotný Pán najlepšie vedel, aká je tá pravá cesta pre každého človeka. Sám František nechcel byť nikoho vzorom. Chcel, aby sa každý pýtal Pána, čo má robiť, sám to hovoril i svojím bratom, keď sa ho pri jeho smrti pýtali, čo majú teraz robiť. Bolo to krásne osobné svedectvo pátra Leopolda o tom, ako ho svätý František inšpiroval a sprevádzal jeho životom. Svätú omšu spevom doprevádzala skupina Bétel.
Po svätej omši nasledoval obrad zvaný Tranzitus, kedy všetci piati bratia v komunite so zapálenými sviecami prišli pred oltár svätého Františka a čítaním o jeho smrti a spevmi (ktoré ťahal páter Jozef a bolo to fakt krásne) si pripomenuli prechod duše tohto veľkého svätca do večnosti.
Po tomto obrade boli všetci prítomní pozvaní na agapé do veľkej sály františkánskeho kláštora, ktoré pripravili františkánski terciári. Okrem koláčikov boli v ponuke párky a čapovaná kofola. Mnohých veriacich potešila aj prítomnosť pána kaplána Ľuboša Matúša. Celé agapé sa nieslo naozaj v bratskej atmosfére spojené s príjemnými rozhovormi. Sme radi, že i v dnešnej dobe sa nám svätý František môže prihovárať skrze skvelých bratov františkánov a všetkých jeho nasledovníkov, napríklad v terciárskom ráde.
