Dňa 3. decembra o 7.00 ráno sme sa v peknom počte zišli na 1. rorátnej svätej omši u františkánov. Iba za svetla sviečok sme prežívali tajomstvo Adventu, kedy Panna Mária pod svojím srdcom nosila Svetla sveta, Ježiša Krista. A práve téma svetla bola i ústredným bodom homílie pátra gvardiána Jeremiáša Kvaku OFM. Zdôraznil, že roráty nie sú omšou pri sviečkach, ale že sú omšou o Panne Márii. Svetlo je symbolom toho, že na svet prichádza Svetlo, Ježiš Kristus, ktorý ma rozžiariť temnotu našich sŕdc, ako tá malá sviečka, ktorú keď človek správne drží, vidí okolo seba. Ako sa hovorí, kde je veľa hriechu, stačí aj jeden človek, ktorý koná dobre a hneď je všetko inak. Ježiš Kristus prichádza ako svetlo do nášho života, hoci my si môžeme myslieť, že stále opakujeme náš hriech a nič nie je dobré. Môžeme sa snažiť o dobré veci, a dlho sa o to snažíme, a stačí jeden dotyk a všetko sa zrúti a aj ten dobrý úmysel sa môže zmeniť na zlé. Hovorilo o tom aj prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, kedy počúvame o starostiach Izraelitov, o ich súžení, ako sa mali zle, ale boli potešení tým, že príde Pánov deň a všetko zlé sa zmení na dobré. Preto je Advent obdobím nádeje aj pre nás.
O krásny zážitok sa postarali spevy Taizé a ich speváci. Po svätej omši rodinné spoločenstvo pripravilo vo veľkej sále agapé, na ktorom sme prežili naozaj rodinné spoločenstvo my všetci, čo sme spánok obetovali za čas strávený s Pánom. Ďakujeme všetkým, čo sa postarali o prípravu, či už kostolníkom, spevákom, rodinnému spoločenstvu, miništrantom, dobrovoľníkom a všetkým, čo prišli aj takto hlbšie prežiť Advent.
