Tohtoročné slávenie Panny Márie Anjelskej, ktoré ľudovo nazývame Porciunkula, bolo zavŕšením 9-ročného pôsobenia pátra Leopolda Jaroslava Jablonského OFM v Hlohovci. Preto i túto svätú omšu obetoval za nás všetkých, ktorých za tých 9 rokov spoznal. Na úvod privítal koncelebranta a slávnostného kazateľa a zároveň aj jeho nástupcu pátra Jeremiáša Daniela Kvaku OFM, doterajšieho provinciála rehole. Páter Leopold vyjadril radosť, že na jeho miesto nastupuje práve páter Jeremiáš. „Za tých 9 rokov čo som tu, vás mám naozaj rád a nie hocikomu by som vás rád odovzdal“, povedal páter Leopold.
Páter Jeremiáš v homílii spomenul, že slávime naozaj milý sviatok, milý svätému Františkovi, kedy oslavujeme Pannu Máriu, ktorá kraľuje v nebi nad všetkými anjelmi, ale je to i slávnosť veľkej Božej milosti voči človeku. V evanjeliu sme počuli slová zvestovania: Zdravas, milosti plná. Tento sviatok je o tom, ako je Boh milosrdný k človeku. Porciunkula je kostolík, ktorý opravil svätý František, lebo sa rúcal. Porciunkula znamená maličký kúsok zeme, a i svätý František žiadal bratov, že hoci je tento kostolík malý a toto miesto bezvýznamné, aby ho neopúšťali, lebo je to miesto, kde je obzvlášť Boh milostivý. Boh nám prejavuje svoju milosť, lebo vie už skôr, čo potrebujeme, ako my sami o to prosíme. Tento rok je rok Božieho milosrdenstva. Tento rok sa slávi 800 rokov od toho, ako svätý František získal povolenie na získanie úplných odpustkov aj na tomto mieste. Bola to rarita, lebo to nebolo až tak významné miesto, a vtedy sa dali získať odpustky len v Jeruzaleme, Ríme a v Santiago de Compostella. Mohli sa pýtať, čo bolo významné na tomto kostolíku, ktorý bol tak bezvýznamný, že sa ľudia o neho nestarali. Význam toho miesta spočíval v tom, že Boh má rád maličkých. Tento sviatok je aj pre nás, ktorý sa pred Bohom sa cítime bezvýznamní, malí, zrúcaní ako možno tento kostolík, že všetci okolo nás prechádzajú a nik sa nezastaví, nikto nepovie, že máme pre neho význam. A práve že sa tak cítime, Boh vie zhliadnuť na nás. Na stránkach knihy Genezis pozorujeme, že človek dáva meno stvoreniu a dať meno malo veľký význam, znamenalo to poznať ho, vlastniť. Boh pozná všetky naše mená. Je to osobný Boh, pozná čo je pre nás ťažké,, čo potrebujeme. Aj keď sa cítime malí, nebojme sa mu o tom hovoriť, lebo Boh si vyberá malé miesta, aby obdaril človeka. Boh vie, čo je pre nás najlepšie, hoci my sa spoliehame len na našu ľudskú múdrosť, nie na tú Božiu múdrosť. Boh nám dá všetko, o čo prosíme, len nedá to tak, ako možno my chceme, tak musíme popracovať na pochopení Božieho zmýšľania. To, čo nám Boh dáva, je vždy milosť, a určite raz budeme vďační za to, že náš život bol taký, aký bol z Božej milosti, a nie taký, aký sme si ho vysnívali my.
Krásne hral organ, krásne spieval spevokol, nabitý kostol, ako už dávno nebol. I to dotváralo krásu tejto slávnosti. Na záver svätej omše sa páter Leopold priznal, že nemá rád nejaké oficiálne rozlúčkové obrady, a radšej sa rozlúči osobne. Poďakoval sa za tých 9 rokov, prišiel sem ako novokňaz v roku 2007, a spoznal tu množstvo ľudí a s mnohými sú kamaráti a priatelia a boli svedkami svojich životov a dozrievania. Poďakoval sa za trpezlivosť, nikto sa nestane hotovým kňazom, lebo sa učí byť kňazom. Poprosil o odpustenie za zranenia slovné či gestom, vďaka jeho prudkej povahe, ktorá najprv vystrelí až potom uvidí, a aj keď si to uvedomí, potom je človek bohužiaľ už zastrelený. Poďakoval, že stáli pri ňom v čase jeho dozrievania. Povedal: „Bez vás by som nebol tým, kým som.“ Všetkých prítomných pozval po požehnaní na agapé, ktoré si pripravilo Združenie kresťanských seniorov, a boli tam naozaj úžasné dobroty, párky koláče, ja musím vyzdvihnúť úžasný punčový rez pani Julky Statečnej. Na agapé zavítal aj páter Bruno a páter Damián, ktorí spovedali, i nový brat Terézius, ktorý má dvoch psíkov, Sally a Ori, s ktorými robil kaninoterapie pre autistické deti, takže ak uvidíme v kvadrume behať psíky, tak sú to nové „sestry“ hlohoveckej komunity. Agapé sa nieslo ako vždy v rodinnej atmosfére a v príjemných rozhovoroch. Mnohí sa s pátrom Leopoldom lúčili v dlhej „šóre“ skoro dve hodiny. Páter Leopold, ďakujeme a páter Jeremiáš, vitajte u nás.
