Po slávnosti patróna farnosti sv. Michala čakala našu farnosť ďalšia oslava, tentoraz sv. Františka, zakladateľa rehole menších bratov františkánov, ktorí v Hlohovci pôsobia. Slávenie začalo vigíliou 3.októbra večer, kedy sa pripomína prechod sv. Františka do večnosti. Hlavným celebrantom bol páter gvardián Jeremiáš Kvaka OFM. V homílii sa zameral na mnohé vlastnosti svätého Františka, ktoré vyplývali aj s čítaní. V tom prvom sme počuli, ako Šimon opravoval chrámy, rozšíril bránu, staral sa o svoj národ. Tak ako sv. František počul hlas: Oprav môj dom a tak opravoval kostoly po svojom obrátení, ktoré bolo postupné, nie náhle ako u sv. Pavla, a ako prispel aj k oprave Cirkvi, pretože vyriešil mnohé konflikty, hoci mohol to aj zle pochopiť, čo od neho chcel, pretože v taliančine sa slovo kostol a Cirkev povie tým istým slovom. František rozšíril bránu do neba, lebo pomohol k obráteniu mnohých ľudí. Čítania obrazne hovoria o svätom Františkovi ako o Božom mužovi, ktorý sa snaží konať Božie dielo. Ďalej sa páter Jeremiáš zameral na evanjelium, ktoré vystihlo charizmu sv. Františka: „Zvelebujem Ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ František sa necítil ani silný, ani veľký ani mocný. A práve preto dokázal meniť Cirkev a ľudí. Bol silný v tom, že bol malý. Jeho sila nebola v jeho schopnostiach. Spomenul aj príklad z čias, keď bol ešte provinciálom v Bratislave a nevedeli vyriešiť nejaké ťažšie veci a jeden človek mu povedal: Vás františkánov má Pán Boh rád, tak vám určite pomôže. Preto čo nedokážeme my ako ľudia urobiť, dotiahne to za nás Pán Boh. Ak preukazujeme lásku inému, svedčíme o Bohu a toto svedectvo je účinné, hoci sa zdá, že je slabé, pretože zlo sa tlačí dopredu a budí pozornosť. Vyzdvihol Františkov zmysel pre malosť pred Bohom, nikdy sa nepovyšoval nad ostatných ľudí a preto mohol ostatných spájať. Vedel žiť v spoločenstve, pretože mal osobný vzťah k Bohu. Bratstvo a spoločenstvo je aj františkánskou charizmou. Ak vieme byť sluhami tých druhých, vieme vytvárať spoločenstvo. Po svätej omši nasledovalo pripomenutie si Františkovej smrti, tzv. transitus, ktorého sa zúčastnili všetci bratia hlohoveckej komunity, menovite páter Jeremiáš, páter Damián, páter Masseo, páter Bruno, brat Zachej a brat Terézius. V tme kostola krásne žiarili sviece. Po spevoch a modlitbách bolo možné uctiť si relikviu svätého Františka uloženú v relikviári (ku ktorému dostať sa vyžadovalo trojnásobnú kostolnícku silu) a všetci prítomní sa stretli na bratskom agapé, kde sa páter Bruno podujal na funkciu hlavného fotografa, za čo mu patrí veľká vďaka.
Slávenie pokračovalo aj v deň jeho sviatku. Hlavným celebrantom svätej omše bol na veľkú radosť náš všetkých náš pán dekan Marek Jesenák, koncelebrovali páter Jeremiáš, páter Bruno a pán kaplán Michal Kollár. Pán dekan v homílii povedal, že vždy obdivoval svätého Františka, odkedy videl jeden starý film o ňom, Brat Slnko, ktorý inšpiroval mnohých ľudí, aby sa dali k františkánom. Bol výnimočný človek, ktorý ohromil nielen celú Európy, ale aj celý svet. Pochádzal zo zlatej mládeže, ale musel ho Boh zraziť do prachu, ako zrazil aj apoštola Pavla, aby našiel vieru. Dnešní ľudia si vytvárajú idoly z ľudí, podľa ktorých sa snažia žiť, a svätý František bol idol tej doby, lenže s tým zásadným rozdielom, že svätý František neukazoval na seba, ale na Boha.
Všetci sme boli radi, že sme tieto dva dni prežili takto pekne spojení. Žiadni farskí či kláštorní, ja celý život tvrdím, že je to hlúposť, lebo Boh je rovnaký tam aj tam, a všetci sme hlavne Kristovi. A som rada, že okrem super zostavy, ktorá je vo Farskom kostole, na čele s pánom dekanom a kaplánom, tu máme znovu super zostavu aj v kláštore, a ja ďakujem Pánovi, že naše mesto požehnáva stále lepšími kňazmi, či už na fare alebo v kláštore. A som rada, že tohtoročné slávenie bolo naozaj krásne. Svätý František, oroduj za nás.
