Hist\u00f3ria kl\u00e1\u0161tora je sp\u00e4t\u00e1 s bulou p\u00e1pe\u017ea Pavla II. z roku 1465 (datovan\u00e1 28. m\u00e1ja), ktorou povolil v bl\u00edzkosti kaplnky V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch postavi\u0165 Franti\u0161k\u00e1nsky kostol. T\u00e1to kaplnka sa spom\u00edna v p\u00e1pe\u017eskej bule z roku 1401. Bola teda postaven\u00e1 v 2. polovici 14. st., v obdob\u00ed vrcholnej gotiky. St\u00e1la na okraji mesta, tvoriac jeho severn\u00fa hranicu. Po ofici\u00e1lnom povolen\u00ed p\u00e1pe\u017eom d\u00e1va s\u00fahlas k zalo\u017eeniu kl\u00e1\u0161tora i ostrihomsk\u00e1 kapitula prostredn\u00edctvom svojho arcibiskupa J\u00e1na Vit\u00e9za (18. decembra 1465). Zakladate\u013eom franti\u0161k\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora bol zemep\u00e1n Hlohovca Mikul\u00e1\u0161 Ujlaky. Po jeho smrti roku 1478 pokra\u010doval vo v\u00fdstavbe kl\u00e1\u0161tora a roz\u0161irovan\u00ed kostola jeho syn Vavrinec.<\/p>\n
Kl\u00e1\u0161tor teda vznikol a bol postaven\u00fd za vl\u00e1dy Mateja Korv\u00edna. Prv\u00fdmi obyvate\u013emi kl\u00e1\u0161tora boli Franti\u0161k\u00e1ni z Bosny, ktor\u00ed rozvinuli naplno svoju \u010dinnos\u0165 po postaven\u00ed kl\u00e1\u0161tora v roku 1492 (tento rok sa uv\u00e1dza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kl\u00e1\u0161tora). K dovtedy existuj\u00facemu presbyt\u00e9riu kostola napojili a pribudovali v\u00fdchodn\u00e9 kr\u00eddlo kl\u00e1\u0161tora. Kl\u00e1\u0161tor, podobne ako kostol prijal patroc\u00ednium V\u0161echsv\u00e4t\u00fdch (pod\u013ea funda\u010dnej listiny Adama Forg\u00e1\u010da).<\/p>\n
V 16. storo\u010d\u00ed za\u010dali kl\u00e1\u0161tor st\u00edha\u0165 mnoh\u00e9 pohromy. Po tureckom n\u00e1jazde v roku 1530 bol po\u0161koden\u00fd kl\u00e1\u0161tor i kostol. \u0164a\u017ek\u00e9 chv\u00edle im v\u0161ak nesp\u00f4sobili len turci, ale i samotn\u00fd zemep\u00e1ni Hlohovca, ktor\u00ed v 2. polovici 16. st. pre\u0161li na stranu reformovan\u00e9ho hnutia. V roku 1562 bol kl\u00e1\u0161tor vyp\u00e1len\u00fd a bratia franti\u0161k\u00e1ni z neho vyhnan\u00ed.<\/p>\n
V pohnut\u00fdch dob\u00e1ch reform\u00e1cie kl\u00e1\u0161tor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsbursk\u00e9ho vyznania. V kl\u00e1\u0161tore p\u00f4sobila vtedy kn\u00edhtla\u010diare\u0148 Valent\u00edna Manckovi\u010da (zriaden\u00e1 v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prv\u00fdch na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kl\u00e1\u0161tora zriadil trojjazy\u010dn\u00e9 gymn\u00e1zium. Po konverzii Adama Thurzu, majite\u013ea hlohovsk\u00e9ho panstva na katol\u00edcku vieru, bol kl\u00e1\u0161tor i kostol 27. m\u00e1ja 1630 vr\u00e1ten\u00fd Franti\u0161k\u00e1nom. Pod\u013ea dobov\u00fdch spr\u00e1v to bol iba chatrn\u00fd dom, len kostol bol v lep\u0161om stave. Oprava kl\u00e1\u0161tora sa za\u010dala v roku 1637 na popud matky prv\u00e9ho majite\u013ea hradu a panstva Hlohovec Katar\u00edny P\u00e1lffy ab. Erd\u0151dy z rodu Forg\u00e1\u010d, man\u017eelky u\u017e zosnul\u00e9ho gr\u00f3fa \u017digmunda Forg\u00e1\u010da. N\u00e1ro\u010dn\u00fa opravu kostola i kl\u00e1\u0161tora na vlastn\u00e9 n\u00e1klady dokon\u010dil jej syn Adam Forg\u00e1\u010d v roku 1642. \u0160imon Forg\u00e1\u010d, posledn\u00fd z pr\u00edslu\u0161n\u00edkov tohoto mocn\u00e9ho rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kr\u00ed\u017ea. Po pr\u00edchode Erd\u0151dyovcov sa postavenie franti\u0161k\u00e1nov e\u0161te viac upevnilo a \u013eudia za\u010dali op\u00e4\u0165 prij\u00edma\u0165 katol\u00edcku vieru. Pastora\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 spo\u010d\u00edvala v misijnej pr\u00e1ci, v k\u00e1z\u0148ach a v kult\u00farnych aktivit\u00e1ch.<\/p>\n
V rokoch 1663 – 1683 mesto i kl\u00e1\u0161tor ovl\u00e1dli Turci, Franti\u0161k\u00e1ni v\u0161ak mali s\u00fahlas k duchovnej \u010dinnosti. Sl\u00e1vnostn\u00fa posviacku kostola vykonal 18. 5. 1699 nitriansky biskup Ladislav Ma\u0165a\u0161ovsk\u00fd.<\/p>\n
V 18. storo\u010d\u00ed kl\u00e1\u0161tor st\u00fapol na v\u00fdzname. Stal sa s\u00eddlom provinci\u00e1lneho ministra Provincie Najsv\u00e4tej\u0161ieho Spasite\u013ea. V kl\u00e1\u0161tore bola filozofick\u00e1 \u0161kola od roku 1647, pov\u00fd\u0161en\u00e1 v roku 1653 na gener\u00e1lne \u0161t\u00fadium. V 18. – 19. storo\u010d\u00ed bol kl\u00e1\u0161tor pozoruhodn\u00fdm strediskom kult\u00fary a vzdelanosti. P\u00f4sobili tu v\u00fdznamn\u00ed hudobn\u00edci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 – 1760 Pavl\u00edn Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kl\u00e1\u0161tore p\u00f4sobil aj Konr\u00e1d \u0160vestka, p\u00f4vodom z Krom\u011b\u0159\u00ed\u017ee, vynikaj\u00faci maliar, soch\u00e1r a tes\u00e1r, autor olt\u00e1rnych obrazov Sv\u00e4tej rodiny, Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie, Bo\u017esk\u00e9ho srdca Je\u017ei\u0161ovho a sv. Ter\u00e9zie z Avilly v kl\u00e1\u0161tornom kostole.<\/p>\n
Pozoruhodn\u00e1 bola aj kl\u00e1\u0161torn\u00e1 kni\u017enica, ktorej za\u010diatky siahaj\u00fa do prvej polovice 16. storo\u010dia. Nach\u00e1dzali sa v nej inkun\u00e1buly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu n\u00e1jden\u00fdch rukopisov s\u00fa najvz\u00e1cnej\u0161ie Hlohovsk\u00e9 hlaholsk\u00e9 zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorv\u00e1tsko – dalm\u00e1tskeho p\u00f4vodu z 13. – 14. storo\u010dia). Od roku 1959 je v budove kl\u00e1\u0161tora Vlastivedn\u00e9 m\u00fazeum region\u00e1lneho v\u00fdznamu.<\/a><\/p>\n Kl\u00e1\u0161tor je v \u00fazem\u00ed Trnavskej arcidiec\u00e9zy. Bratia tu za\u010dali s obnovou reho\u013en\u00e9ho \u017eivota v roku 1990 a vypom\u00e1haj\u00fa v pastora\u010dnej \u010dinnosti diec\u00e9zneho kl\u00e9ru.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Hist\u00f3ria kl\u00e1\u0161tora je sp\u00e4t\u00e1 s bulou p\u00e1pe\u017ea Pavla II. z roku 1465 (datovan\u00e1 28. m\u00e1ja), ktorou povolil v bl\u00edzkosti kaplnky V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch postavi\u0165 Franti\u0161k\u00e1nsky kostol. T\u00e1to kaplnka sa spom\u00edna v …<\/p>\n","protected":false},"author":5,"featured_media":2233,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","template":"template-fullwidth.php","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2234,"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5\/revisions\/2234"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2233"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/frantiskanihc.sk\/klastor\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}